(zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov)

Uvedený zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách, ak tento zákon neustanovuje inak.

Čo je materské?

Materské je nemocenská dávka, ktorá je poskytovaná z nemocenského poistenia. Nahradila peňažnú pomoc v materstve poskytovanú do 31.12.2003.

Aké sú podmienky nároku na materské?

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

Do obdobia 270 dní nemocenského poistenia sa započítava

• dobrovoľne nemocensky poistenej osobe obdobie nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,
• zamestnancovi obdobie nemocenského poistenia zamestnanca,
• povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu (Zákonník práce) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu (zák. č. 280/2003 Z.z. o rodičovskom príspevku) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom. Ak žena porodila skôr, odo dňa pôrodu.

Nárok zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, alebo uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak je osamelá. Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské. Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, príp. do konca 37. týždňa, ak ide o poistenkyňu, ktorá porodila dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo ak ide o poistenkyňu osamelú.

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Nárok na výplatu materského vzniká splnením podmienok ustanovených zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Žiadosť o materské vystaví lekár pred nástupom na materskú dovolenku a pred odovzdaním v Sociálnej poisťovni je potrebné nechať si ju potvrdiť od zamestnávateľa.

Môže materské poberať aj niekto iný ako matka, ktorá dieťa porodila?

Áno. Nárok na materské môže vzniknúť aj inému poistencovi, konkrétne sú to:

• otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
• otec dieťaťa, ak podľa lekárskeho posudku sa matka o dieťa nemôže alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
• manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
• otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
• manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela,

• fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Aká je výška materského?

Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých poistencom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Vymeriavacím základ je teda vlastne hrubý príjem. Rozhodujúce obdobie je vo všeobecnosti kalendárny rok.
Zákon však vymedzuje aj kratšie rozhodujúce obdobia v závislosti na vzniku nemocenského poistenia a vzniku nároku na materské (doba medzi nimi).

Výška materského sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak

a) poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie,

b) dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v deň vzniku nemocenského poistenia alebo

c) dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň.

Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 

Pravdepodobný denný vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je jedna tridsatina vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 ( t.zn. mesačne najmenej vo výške 44,2 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné), ktorý platí ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor

Je určená horná hranica materského?

Horná hranica materského určená nie je. Výška materského je však odvodená od výšky vymeriavacieho základu, ktorý poistenkyňa platila na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac:

a) na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou

1. v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

2. v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1, 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

b) na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti

1.  v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

2.  v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 4-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Skončil mi pracovný pomer a ja som tehotná. Mám nárok na materské, aj keď nikde nepracujem?

Skončením pracovného pomeru zároveň zaniká nemocenské poistenie. Ak pracovný pomer skončí v čase tehotenstva, začína plynúť 6 mesačná ochranná lehota. Znamená to, že ak počas týchto 6 mesiacov napr. ochoriete, máte nárok na nemocenské, ako by ste boli zamestnaná.
Pokiaľ ide o nárok na materské, ak tento vznikne v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak

• ochranná lehota trvá ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu, alebo

• ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberá poistenkyňa nemocenské alebo ošetrovné.

Nárok na materské mi vznikol v ochrannej lehote. Ako sa určí rozhodujúce obdobie pre výpočet výšky materského?

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

Som zamestnaná a zároveň podnikateľka. V oboch prípadoch si platím nemocenské poistenie. Ako sa mi vypočíta materské?

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.

Som zamestnaná u dvoch zamestnávateľov. Budem dostávať dve materské?

Nie. Materské sa poberá len jedno. Jeho výška sa určí z oboch nemocenských poistení rovnako, ako je uvedené v predchádzajúcej odpovedi.

Čo v prípade, keď zamestnávateľ neodvádzal odvody?

Nárok na materské nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.

Musím počas obdobia, keď poberám materské, platiť aj odvody?

Počas obdobia, za ktoré sa poskytuje materské, nie je poistenec povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku platí štát za predpokladu, že táto fyzická osoba nie je povinná platiť poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie sama a nepoberá invalidný dôchodok.
Poistné na verejné zdravotné poistenie počas poberania materského platí štát.

Som SZČO a na nemocenskom poistení mám dlh. Môžem doplatiť poistné na nemocenské poistenie spätne, aby som mala nárok na materské?

Dlh vzniknutý z dôvodu neplatenia nemocenského poistenia je potrebné zaplatiť, avšak nárok na materské už nevznikne.

Môžem si uplatniť nárok na materské aj spätne?

Nárok na výplatu materského je možné uplatňovať do troch rokov odo dňa, za ktorý dávka patrí. Po uplynutí tejto lehoty je nárok na výplatu dávky premlčaný. Premlčacia lehota neplynie v čase, keď sa o dávke koná.